Kaplnka Panny Márie Trnavskej

je hlavným cieľom tisícov pútnikov, ktorí každoročne prichádzajú do Baziliky, aby pred milostivým obrazom Panny Márie Trnavskej spočinuli v tichom rozjímaní.
Obraz bol namaľovaný podľa vzoru z rímskeho Kostola svätých Alexeja a Bonifáca a zobrazuje Pannu Máriu s tmavou tvárou a tmavým odevom: ide o byzantský typ Márie Orodovnice. Obraz Panny Márie Trnavskej je maľba na dreve s rozmermi 89 x 71 cm. Do Trnavy túto kópiu rímskeho obrazu priniesol neznámy študent a pôvodne ju umiestnili vo farskom Kostole sv. Mikuláša na severnej stene ľavej bočnej lode. Po skončení prístavieb bočných kaplniek (1629 – 1636) bol mariánsky obraz uložený v Kaplnke Svätého kríža.

Na jej mieste dal uhorský prímas ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy v rokoch 1739 – 1741 vystavať dnešnú Kaplnku Panny Márie. Jej výstavbu podnietilo viacero udalostí spojených s milostivým obrazom Panny Márie, no najmä náhle ukončenie morovej epidemie v roku 1710, ktoré sa stalo 21. novembra 1710 po prosebnej svätej omši a procesii s milostivým obrazom od Kostola sv. Mikuláša cez námestie okolo súsošia Najsvätejšej Trojice späť do farského kostola. Tradícia hovorí, že po odspievaní piesne Teba, Bože, chválime… mor v predpoludňajších hodinách úplne prestal.
Po týchto udalostiach obyvatelia mesta žiadali vytvoriť dôstojnejšie miesto pre milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Tretieho júna 1739 bol položený a posvätený základný kameň mariánskej kaplnky, ktorá bola 9. septembra 1741 slávnostne posvätená spolu s hlavným oltárom. Staviteľom kaplnky bol F. A. Pilgram. Kaplnka s osemuholníkovým pôdorysom je postavená v barokovom slohu, barokovo je riešený aj jej mobiliár. Steny a kupola sú vymaľované iluzívnou architektúrou s figurálnou zložkou. Autorom freskovej výmaľby je Antonio Galli-Bibiena. Hlavnou témou je Korunovanie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Táto scéna ideovo nadväzuje na oltár kaplnky, na ktorom je umiestnený dnes už viackrát zreštaurovaný milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Bohato zdobený oltár Panny Márie Trnavskej, postavený v rokov 1740 – 1741, je dielom bratislavského umelca – sochára Ondreja Hüttera.
Rám milostivého obrazu bol zhotovený v roku 1737. Na hornej časti rámu je štvorriadkový nápis:

VERA EFFIGIES B(eatae). M(ariae). V(irginis). IN ECCLESIA CATHEDRALI TIRNAVIENSI IN HUNGARIA LACHRYMANTIS ET SUDANTIS DIEBUS 5. IULII AC 10. ET 11. AUGUSTI 1708 FACTUM ANNO 1737

(Pravý obraz bl. Panny Márie v trnavskom katedrálnom chráme v Uhorsku, ktorá slzila a potila sa v dňoch 5. júla ako aj 10. a 11. augusta 1708. Zhotovené v roku 1737).

Korunku nad rámom zhotovil v roku 1741 A. Diernbach. Pozornosť upútajú aj klasicistické strieborné lampy na oboch stranách oltára.
V prednej časti kaplnky sú po oboch stranách oltáre: na severe sv. Jozefa, oproti sv. Terézie z Avily. Oba oltáre s použitím malieb z roku 1788 boli na toto miesto sekundárne postavené v roku 1945. V tejto kaplnke sa pri príležitosti votívnych sviatkov, ale aj cez iné mariánske sviatky konali slávnostné sväté omše, modlitby, kázne, všetky s cieľom prehĺbiť úctu a oddanosť k Panne Márii.